Tento rok sa k nám okrem Prešovčanov pridali mladí z celého Slovenska (Bardejov, Svidník, Levoča, Žilina, Trnava,Bratislava), a tak sme zaplnili dva autobusy. 

Po úmornej a dlhej ceste sa nám podarilo dôjsť k cieľu, ktorým bol výstavný areál Palexpo. Komplex veľkých hál, kde sa po celý čas konali workshopy, spoločné modlitby a samozrejme stravovanie všetkých účastníkov, ktorých mimochodom tohto roku bolo okolo 40 tis. Po zapísaní a rozdelení do farností sme sa pobrali ubytovať. Niektorí ostávali v Ženeve, iní sa rozišli do okolitých miest, niektorým sa dokonca ušlo ubytovanie na druhej strane Ženevského jazera- teda vo Francúzsku.

Väčšina Ženevčanov ako i Švajčiarov je protestantská, takže aj od nás viacerí boli ubytovaní v protestantských farnostiach, i keď našli sa aj výnimky a niektorým z nášho autobusu sa podarilo dostať do katolíckych farností. Avšak stretnutia Taize sú ekumenické a práve aj toto bola jedna z možností vzájomného kontaktu, zdieľania sa, výmeny skúsenosti.

Je to naozaj úžasné ako sa na takýchto akciách darí stierať rozdiely a vyzdvihnúť to, čo nás všetkých spája, a to je viera v Boha. 

Pre mňa Taize bolo prvýkrát, aj keď som sa už  nejakých ekumenických akcií zúčastnila, no znova ma potešilo, že sme sa tam všetci vnímali ako obyčajní mladí ľudia bez rozdielu. Nikoho nezaujímalo akého vierovyznania je ten druhý, a aj tak sme si vedeli vzájomne poklebetiť a tešiť sa zo vzájomnej prítomnosti.

Štruktúra programu bola dosť otvorená, ponechaná na slobodnú voľbu každého účastníka, aby si tam mohol nájsť to, čo zaujíma jeho. Mne to veľmi vyhovovalo, lebo som si program mohla riadiť podľa toho ako som sa cítila. Boli tam možností spoločenského, kultúrno- poznávacieho i duchovného vyžitia,  ale aj možnosti  stíšiť sa, rozjímať. Spoločné modlitby vyvolávali jedinečnú atmosféru a pôsobenie Ducha jednoty a spoločenstva bolo pri nich nepopierateľné. 

Všetci sme sa tam zišli osláviť Nový rok tak povediac, „trochu inak“, a tak aj bolo. Poslednú noc starého roka každý oslavoval vo svojej farnosti, spoločne všetky národnosti, ktoré v nej boli ubytované aj s hostiteľmi. Po spoločných modlitbách asi hodinu pred polnocou, prišli oslavy Nového roka. Každá národnosť si pripravila nejaký program a prezentovala sa (piesňou, tancom, súťazou...). Bolo to milé a zábavné, občas trošku trápne, pre tých, ktorí vystupovali a nejako sa im tóny nezladili, či nôžky neposlúchali pri predvádzaní svojho čísla, no potlesk sme si určite zaslúžili všetci. Nakoniec ešte trošku zábavy a tanca a pomaly sme sa poberali na spánok, keďže nás v ten deň čakala rozlúčka s hostiteľmi a dlhá cesta domov.

Stretnutia Taize sú veľmi dobrou možnosťou pre tých, ktorí už majú dosť bujarých Novoročných osláv, alebo práve naopak sedenia a odratávania posledných sekúnd starého roka pred televíznou obrazovkou. Je tu možnosť nájsť niečo nové, spoznať nových ľudí rôznych kultúr i priblížiť si kultúru danej krajiny, kde sa stretnutie realizuje. Možnosť nájsť spoločenstvo a možno aj samých seba v tichu modlitby a rozjímania.

Ak by ste chceli toto stretnutie zažiť, tento rok sa uskutoční znova a bude v centre Európskej únie, v Bruseli.

                                                                   Lenka